Léròp : Diférans ant vèrsyon
Aucun résumé des modifications |
Aucun résumé des modifications |
||
Lign 1 : | Lign 1 : | ||
[[Fiché:Europe_orthographic_Caucasus_Urals_boundary_(with_borders).svg|thumb|Lokalizasyon di Léròp-a.]] |
[[Fiché:Europe_orthographic_Caucasus_Urals_boundary_(with_borders).svg|thumb|Lokalizasyon di Léròp-a.]] |
||
'''Léròp'''-a sa roun [[kontinan]] oben roun parti di siperkontinan-yan di Lérazi é di Afro-Lérazi. Li sa pafwè aplé « Vyé Kontinan », pa opozisyon o « Nouvèl Monn » ([[Lanmérik]]). Asou plan kiltirèl, Léròp-a té rousouvwè di miltip lenfliyans o kour dé laj, é ka konprann di nonbré péy ki posédé an menm tan oun léritaj koumen, dé diférans lengwistik, rélijyé é istorik, ké dé zapòr résan vini dipi mondyjlizasyon-an. À sa tit, Léròp sa roun lèspas di sivilizasyon forjé pa roun listwè milénèr. Oun kouminoté di pèp, di diféran Léta, ka tann à konstitchwé yé kò politikman ké [[ |
'''Léròp'''-a sa roun [[kontinan]] oben roun parti di siperkontinan-yan di Lérazi é di Afro-Lérazi. Li sa pafwè aplé « Vyé Kontinan », pa opozisyon o « Nouvèl Monn » ([[Lanmérik]]). Asou plan kiltirèl, Léròp-a té rousouvwè di miltip lenfliyans o kour dé laj, é ka konprann di nonbré péy ki posédé an menm tan oun léritaj koumen, dé diférans lengwistik, rélijyé é istorik, ké dé zapòr résan vini dipi mondyjlizasyon-an. À sa tit, Léròp sa roun lèspas di sivilizasyon forjé pa roun listwè milénèr. Oun kouminoté di pèp, di diféran Léta, ka tann à konstitchwé yé kò politikman ké [[Linyon éropéyen]]-an. |
||
== Jéyografi == |
== Jéyografi == |
Vèrsyon di 12 novanm 2018 à 15:10
Léròp-a sa roun kontinan oben roun parti di siperkontinan-yan di Lérazi é di Afro-Lérazi. Li sa pafwè aplé « Vyé Kontinan », pa opozisyon o « Nouvèl Monn » (Lanmérik). Asou plan kiltirèl, Léròp-a té rousouvwè di miltip lenfliyans o kour dé laj, é ka konprann di nonbré péy ki posédé an menm tan oun léritaj koumen, dé diférans lengwistik, rélijyé é istorik, ké dé zapòr résan vini dipi mondyjlizasyon-an. À sa tit, Léròp sa roun lèspas di sivilizasyon forjé pa roun listwè milénèr. Oun kouminoté di pèp, di diféran Léta, ka tann à konstitchwé yé kò politikman ké Linyon éropéyen-an.
Jéyografi
Limit jéyopolitik
Lizaj-a ka fè di Léròp-a oun kontinan ; nou ka palé, si nou ka konsidéré Érazi ké plak érazyatik, di parti oksidantal di oun siper-kontinan. Limit terès-ya di Éròp-a té donk toujou enprésiz à lès pas i pa ka ègzisté di limit klèrman défini, di rélyèf ou di lanmè, ki ka vini klèrman sendé Érazi. Frontyèr jéyografik-ya di Éròp sa don pli politik ki fizik.
Politik
Péyi-ya ki ganyen tout oben parti di yé téritwè asou kontinan éropéyen-an oben sa kiltirèlman rataché à Léròp (soulon limit jéyografik-a ki défini pli rot) sa o nonm di 51 :
- 44 péyi gen tout yé téritwè an Léròp : Albani, Lanlmangn, Andòr, Otrich, Bèljik, Byélorisi, Bosni-Èrzégovin, Bilgari, Kroasi, Dannmark, Lèspangn, Estoni, Fenlann, Lafrans, Grès, Ongri, Irlann, Islann, Itali, Kosovo, Létoni, Liechtenstein, Litchwani, Liksanbour, Masédwann, Malt, Moldavi, Monako, Monténégro, Norvèj, Péyi-Ba, Pològn, Portigè, Répiblik tchèk, Roumani, Rwayom-Ini, Sen-Maren, Sèrbi, Slovaki, Slovéni, Swèd, Swis, Oukrèn ké Vatikan ;
- 5 péyi sa an parti an Éròp, an parti an Azi : Azerbaydjan, Jéyòrji, Kazakstan, Risi ké Tirki ;
Kiltir
Palé di kiltir di Éròp sa difisil, pas di nombréz kiltir té siksédé yé kò (é té souvan asimilé dé apòr ekstra-éropéyen) dipi plizyò milénèr. Oun définisyon di kiltir di Éròp-a divèt nésésèrman osi tchenbé kont dé limit jéyografik di kontinan.
Nòt ké référans
Wè osi
Léròp | |
---|---|
Lanlmangn • Otrich • Bèljik • Dannmark • Lèspangn • Estoni • Fenlann • Lafrans • Grès • Ongri • Itali • Létoni • Litchwani • Malt • Liksanbour • Péyi-Ba • Pològn • Potidjal • Slovaki • Slovéni • Swèd • Répiblik tchèk • Islann • Liechtenstein • Rwéyonm-Ini • Norvèj • Swis • Monako • Sen-Maren • Vatikan |