1586 : Diférans ant vèrsyon

Di Wikipédja
Contenu supprimé Contenu ajouté
Aucun résumé des modifications
Praxidicae (kozman | kontribisyon)
m rvv lta
Baliz : Révocation
 
Lign 1 : Lign 1 :
'''1586''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun [[mèrkrédi]].
'''1586''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.


== Évènman ==
== Évènman ==

Vèrsyon atchwèl daté di 23 jen 2020 à 07:20

1586 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 9 févriyé : Francis Drake ka anparé so kò di Cartagena, an Kolonbi.
  • 11 jwiyé : kòrsèr-a Thomas Cavendish ka kité Plymouth pou roun vwayaj otour di monn. Li ka èsploré delta-a di Lorénòk-a à sasé-a di l’Eldorado.
  • Lafrik ògsidantal : Mohamed Bano, frè di Mohamed el-Hadj, ka sigsédé li à kabèch-a di lanpir-a songhaï, mé ka montré so kò inap pou gouvèlné. Lannarchi-a ké fanmin-an ka présipité so chit. Li ka mouri an 1588 di roun konjèstchon, tchèk enstan anvan di livré batay à so frè galama Sadiki.

Léròp[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 23 avril, Larisi : à lanmò-a di Nikita Romanov, Boris Godounov, bèl-frè di tsar, ka ègzèrsé pouvwè-a.
  • Jen : Marie Stuart, renn di Lékòs, ka roukonnèt Philippe II di Lèspagn kou léritché.
  • 5 jwiyé : trété di Berwick ant Jacques VI di Lékòs ké Élisabeth Ie di Langlétè.
  • 17 jwiyé : routour di Ralph Lane an Langlétè. Li ka entrodjwi izaj-a di fimen pip-a di kolonni-a di Roanoke.
  • 29 jwiyé : Tjumen sa pronmyé lavil ki fondé an Sibéri pa ris-ya.
  • 15 out : Sir Francis Walsingham, gras à so lèspyon, ka sirprann roun konplo ki monté pa Babington é ki enspiré pa jézwit-a Ballard ; a d’asasiné Élisabeth Ie di Langlétè é di ranplasé li pa Marie Stuart ké lèd-a di Philippe II di Lèspagn.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]