Libéralism : Diférans ant vèrsyon

Di Wikipédja
Contenu supprimé Contenu ajouté
FanmDjok (kozman | kontribisyon)
Aucun résumé des modifications
PouLagwiyann (kozman | kontribisyon)
Aucun résumé des modifications
Lign 1 : Lign 1 :
[[Fiché:Liberty-statue-from-below.jpg|thumb|240px|Estati di Liberté.]]
[[Fiché:Liberty-statue-from-below.jpg|thumb|240px|Èstati di Libèrté.]]


'''Libéralism''' sa roun doktrin di filozofi politik ki ka afirmé liberté kou prensipal politik souprêm ensi ki so korolèr di responsabilité endidwèl, é ka rouvandiké limitasyon di pouvwè di souvren.
'''Libéralism'''-an sa roun dòktrin di filozofi politik ki ka afirmé « garanti drwè endividjwèl kont lotorité arbitrèr-a di roun gouvèlman (an partikilyé pa séparasyon-an pouvwar) oben kont présyon-an dé group partikilyé (monopòl ékonomik, parti, sendika) ».

Mo-a libéralism ka fè so aparisyon o koumansman di xixe syèk. Rakaba-ya di libéralism sa pli ansyenn. Opozisyon-an à absolitism-an di souvren dévlopé so kò annan filozofi-a dé Limyèr(xviiie syèk), mè osi oparanvan pa èskolatik di Lékòl-a di Salamanque(xvie syèk) ka fè obligasyon moral o souvren di rèspèkté drwè fondamantal-ya di chak moun o motif di so natir di kréyatir di Bondjé, doué di rézon, oben pli ansyennman pa chart médjéval-ya (tèl Magna Carta) ki ka entrodjwi dé drwè fondamantal don rèspè sa ègzijé di souvren, oben òkò pa sèrten pan di filozofi thomis-a, yé-menm présédé pa prensip-a di lajistis natirèl d'Aristote.

== Nòt ké référans ==

== Wè osi ==


[[fr:Libéralisme]]
[[fr:Libéralisme]]

Vèrsyon di 9 jen 2018 à 22:31

Èstati di Libèrté.

Libéralism-an sa roun dòktrin di filozofi politik ki ka afirmé « garanti dé drwè endividjwèl kont lotorité arbitrèr-a di roun gouvèlman (an partikilyé pa séparasyon-an dé pouvwar) oben kont présyon-an dé group partikilyé (monopòl ékonomik, parti, sendika) ».

Mo-a libéralism ka fè so aparisyon o koumansman di xixe syèk. Rakaba-ya di libéralism sa pli ansyenn. Opozisyon-an à absolitism-an di souvren dévlopé so kò annan filozofi-a dé Limyèr(xviiie syèk), mè osi oparanvan pa èskolatik di Lékòl-a di Salamanque(xvie syèk) ka fè obligasyon moral o souvren di rèspèkté drwè fondamantal-ya di chak moun o motif di so natir di kréyatir di Bondjé, doué di rézon, oben pli ansyennman pa chart médjéval-ya (tèl Magna Carta) ki ka entrodjwi dé drwè fondamantal don rèspè sa ègzijé di souvren, oben òkò pa sèrten pan di filozofi thomis-a, yé-menm présédé pa prensip-a di lajistis natirèl d'Aristote.

Nòt ké référans

Wè osi