1592

Di Wikipédja

1592 sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun sanmdi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 13 avril : débarkman dé troup japonnen atè Pusan. Montran dé sign di déranjman mantal ki krwasan, Hideyoshi Toyotomi ka konsouvwè projè-a di konkéri Lachin-an, é ka lansé larmé japonnen-an kont Koré-a, sa ki ka sòldé so kò pa dé kont-atak chinwa ké koréyen. 200 000 japonnen ka débarké an Koré. Koumansman di pronmyé envazyon japonnen-an di Koré-a dé Chosŏn (nonmen lagèr di sèt Lannen oben lagèr Imjin).
  • 7-8 mè : batay naval d'Okpo, pronmyé viktwè naval di lanmiral koréyen-an Yi Sun-sinsur Japonnen-an.
  • Mè : Britannik-a James Lancaster ka atenn kap Comorin épi zil-a di Penang an Malézi.
  • 2-11 jen : nouvèl viktwè koréyen atè batay-a di Dangpo.
  • 8 jen, Lenn : Akbar ka enkòrporé l’Orissa à lanpir moghol-a.
  • 12 jen : Japonnen-yan ka pran Séoul épi Pyongyang (15 jwiyé) é ka vansé bò'd Mandchouri-a.
  • 14 out ké 16 out : viktwè naval di Yi Sun-sin atè Han-San, sirnonmen Salamine di Koré é atè Angolpo (16 out).
  • 14 out : John Davis ka dékouvri zil-ya Falkland.
  • 14 ògtòb : Akbar ka antré atè Srinagar ; gouvèlman-an di Cachemire sa dirèkman soumèt à kouronn moghol-a.


  • Pòtidjé-ya ka roupran kontrol-a di Mombasa aprè ki li roupousé roun atak dé Otoman ké lèd-a di cheikh di Malindi (1589-1592).

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]