Kouto

Di Wikipédja
Diféran sort di kouto.

Oun kouto sa roun zouti tranchan oben roun arm blanch ki ka konpòrté oun lam (sifizaman kourt pou pas fika kalifyé di sab oben di machèt) é roun manch (oben roun parti di lam rézèrvé à sa fonksyon).

Istwè[chanjé | Chanjé wikikod]

Pronmyé kouto ki fè di pyèr, silex oben obsidjenn notaman, anba fòrm d'ékla brit, sa daté di anviron 25 000 lan. I té pafwè osi an zo. À sa lépòk, kouto-a ka sèrvi osi byen di zouti ki d'arm. Dè laj di bronz, kouto-ya sa fè an métal é sa pou pronmyé fwè mini di roun pwagné. Romen-yan ka fabriké pronmyé lam an asyé kou yé ka fabriké osi à partir di ie syèk pronmyé kouto ké lam roupliyab. O xive syèk, yé té kouraman itilizé kou fourchèt é a à aparisyon-an di fourchèt-a ki kouto-ya di tab ki pran roun bou ron pou diféransyé izaj-ya.

Oun kouto di tchwizin di tip « kouto di chef ».

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Wè osi[chanjé | Chanjé wikikod]