Mas

Di Wikipédja

An fizik, lamas-a oben mas-a sa roun grandò pozitiv entrensèk di roun kò. An fizik newtonyenn, a roun grandò èstansiv, a-pou-di ki lamas-a di roun kò fòrmé di parti sa som-an dé lamas di sa parti-ya. Li sa konsèrvatris, a-pou-di ki li sa rété konstant pou roun sistenm izolé pa ka échanjé di matchè ké so anvironnman.

Lamas-a ka manifèsté so kò atravè Dé Propryété fondamantal. An mékanik èstatik, a tou dabò é istorikman oun grandò imédjatman aksésib à mizour-a, atravè pézé-a, ki ka pèrmèt di konparé lamas-a di roun sèrtenn kantité di matchè à roun lamas étalon.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Wè osi[chanjé | Chanjé wikikod]