Touloulou

Di Wikipédja
Touloulou annan lari Kayenn an 2007.

Touloulou sa pi sélèb di pésonnaj tipik-ya ké larenn di kannaval Lagwiyann.

Istwè[chanjé | Chanjé wikikod]

Sa pèrsonaj-a ka kouvri tout so kò pou pa yé rikonnèt li. Li ka soti dipi Lépifani jouk mèrkrédi des cendres.

I gen dé kalté touloulou :

Touloulou lari, yé ka kouri an bann lé dimanch aprèmidi.

Annan lbal paré-maské, roun touloulou, a roun madanm ki déglizé épi ki ka alé chak sanmdi aswè dansé annan dansin. [1]

Kostim[chanjé | Chanjé wikikod]

Touloulou tradisyonnèl, ka poté roun "lou" kou mask, olyé di mask ké lorijinn vénisyen...

Li gen plizyèr touloulou diféran. Nou pouvé idantifyé yé asou yé fisik yé ganm ké yé kostim.Touloulou lari ka poté roun maks, roun pantalon, roun chémiz épi asou sa roun ti jip plisé oben fronsé, souyé plat oben ténis, pou kaché so lanmen li ka mété roun sokèt [2]. Annan lasal bal, maks ké déglizman ka pérmèt madanm-yan "viv roun moman èspésyal." [3].

Touloulou sanmdi aswè, a roun madanm abiyé ké bèl lenj. A roun touloulou bòdzè. Li ka poté roun jipon, roun kagoul, roun maks, gan. Nou pa ka wè so lapo menm. I gen 11 kalté touloulou [4].

  • Touloulou Kat Kat : li pwisan kou loto 4x4, sa touloulou-a pouvé jéré tout sitiyasyon ( dansé, kavalyé). I a lèz annan so ganm fè.
  • Touloulou gran klas : li ka poté pi bèl lenj. Li ka mété soumaké asou koté tout lannen-an pou li pouvé achété so lenj chè.
  • Touloulou sardin : yé kolé roun òbò ròt, asiz asou roun ban oben annan graden-an pou véyé tousa ki ka pasé annan sal-a.
  • Touloulou lakòl : li pa ka largè so kavalyé.
  • Touloulou yen-yen : a roun touloulou énèrvan ki ka troumanté tout moun li konnèt
  • Touloulou vijil : li la pou véyé so mouché
  • Touloulou tourist : li pa konnèt tradisyon-an.
  • Touloulou dé chévo : magré so piti ko, lii gen bokou andirans
  • Touloulou bazilik : li ka mété moso ploum-ploum asou li.
  • Touloulou dézèr : li ka arété dansé a dézèr maten épi i ka alé distrè ké so kavalyé.
  • Touloulou sigal : li ka dépansé tout so soumaké pou kannaval épi aprè kannaval so pòch ka koulé dilo.

Annan bal paré-maské-ya, li gen wonm ki ka sasé konnèt ké ki moun yé ka dansé, i gen sa ki ka vanté yékò, i gen ròt ki ka vini jis pou anmizé yèkò.[5]

Ròl[chanjé | Chanjé wikikod]

Finaltotal roun touloulou ka déglizé pou yé pa rikonnèt li. Li ka anmizé ké anmizé moun ki la. Lenj touloulou bal paré-maské ka sanblé lenj fanm gran larjò XVIII ké XIXenm syèk[6].

Galri[chanjé | Chanjé wikikod]

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

  1. Aline Belfort-Chanol, , dans , Karthala, 1er octobre 2010 (ISBN 978-2-8111-0407-8, DOI 10.3917/kart.ndaga.2010.01.0165, lire en ligne), p. 165–174
  2. Aline Belfort-Chanol, , 2013 (ISBN 978-2-84450-436-4 et 2-84450-436-1, OCLC 871236767, lire en ligne)
  3. Anatole Dominique Alfride, , Orphie, dl 2017 (ISBN 979-10-298-0229-4, OCLC 1057482588, lire en ligne)
  4. Jean-Marie,. Ndagano, langues, arts et sciences humaines Centre de recherches interdisciplinaires en lettres et Impr. Laballery), , Éd. Karthala, impr. 2010 (ISBN 978-2-8111-0407-8 et 2-8111-0407-0, OCLC 708377201, lire en ligne)
  5. Isabelle Hidair, , paris, publibook, 1996, 105 p. (ISBN 274830739-9)
  6. Carnaval de Guyane, le carnaval le plus long du monde

Wè osi[chanjé | Chanjé wikikod]

Yannaj ki dèrò[chanjé | Chanjé wikikod]