1357

Di Wikipédja

Sa paj ka konsèrné lannen 1357 di kalandriyé julyen.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

Lafrik[chanjé | Chanjé wikikod]

  • Out-sèptanm : priz di Tinis pa rwa Maroken-an Abu Inan Faris.

Lazi[chanjé | Chanjé wikikod]

  • Émir-a di Transoxiane Kazgan, o fèt di so pouvwè, sa asasiné pa so advèrsèr-ya à isou-a di disansyon féyodal. So tiboug, enpwisan-an Mirzâ Abdallâh, ké konnèt menm sòr-a lannen ki ka swiv. Transoxiane ka sonbré annan anarchi-a.

Léròp[chanjé | Chanjé wikikod]

  • Routour di lapès-a.
  • 5 février : ŕégnon atè Pari dé léta jénéral pa dofen-an (fitir Charles V di Lafrans).
  • 3 mars : atè Pari, prévo marchan Étienne Marcel, gran drapyé parizyen, ka enpozé so kò o dofen gran lòrdonans di 1357 ki ka prévwayé oun kontrol dé sibsid pa léta-ya, oun konsèy adjwen o dofen ké rouvoyé-a dé konséyé di Jean le Bon. Étienne Marcel ka òbténi soutchen-an dé Parizyen, òstil à laristocrasi militèr-a, pou ofisyé rwayal-ya é pou enpo-ya.
  • 23 mars : trèv di Bordeaux, katriyenm-an dipi koumansman-an di lagèr-a San Lannen. Aprè batay-a di Poitiers, koté li té fè prizonnyé, Jean II le Bon ka signé roun trèv di Dé lannen ké Prens Nwè-a, anvan di fika voyé an Anglétèr, koté li ka douméré an kaptivité pannan trwa lannen.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]