1502

Di Wikipédja

Sa paj ka konsèrnen lannen 1502 di kalandriyé julyen.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 1e janvyé : dékouvèrt di sit di Rio di Janeiro pa èspédisyon-an di Gonçalo Coelhoet Amerigo Vespucci ; yé ka atenn Cananéia épi ka routounen an Léròp 15 févriyé-a.
  • 10 févriyé, Lisbonn : koumansman di ségon vwayaj di Vasco di Gama bò'd Lenn (finisman 10 òktòb 1503).
  • 13 - 15 avril : rivé atè Hispaniola de Nicolás de Ovando. Charjé di sirvéyé Francisco de Bobadilla, li ka dèstitchwé li é ka ranplasé li kou vis-rwè dé Lenn (finisman an 1509). Bobadilla ka mouri o kour di so vwayaj di routour.
  • Nicolás de Ovando ka aktivité toubonnman so kò pou « kòlonnizasyon » di Ayti ki an 1507 li ké konté ki rounso 60 000 endijenn, ròt-ya mouri di maladi, annan travay fòrsé oben o kour di réprésyon-an dé révòlt.
  • Dis sèt misyonnè fransisken ka akonpagné Ovando atè Ayti.
  • 9 mè : koumansman di katriyenm vwayaj di Christophe Colomb. Pati di Cadix 9 mè-a, li ka doublé Martinik-a (15 jen), ka lonjé kot-a di Lanmérik santral-a , di Honduras o gòlf di Darién. Li ka pansé ki Honduras sa Lendochin-an. Li ka parvini difisilmal à rouganyen Kiba (1503), épi ka échwé so kò atè Jamayik-a (1504). Soukouri pa gouvèlnò-a d’Hispaniola Ovando, Colomb ka rantré an Lèspagn, 7 novanm 1504.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]