1503

Di Wikipédja

Sa paj ka konsèrnen lannen 1503 di kalandriyé julyen.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • Mars-avril : annan so lèt Mundus Novus, navigatò Amerigo Vespucci ka émèt lipotèz-a ki latè-ya ki dékouvri pa Christophe Colomb pa sa Lenn-yan mè oun nouvèl kontinan.
  • 10 mè, Lanmérik : zil Kayman-yan sa dékouvri pa Christophe Colomb.
  • 18 mè, Arabi : Ludovico di Varthema sa san dout pronmyé éropéyen-an ki ka pénétré annan La Mecque.
  • 10 jen : èspédisyon-an di Gonçalo Coelho, ki finansé pa Fernão de Noronha, ka kité pòr-a di Lisbonn pou Brézil-a. Amerigo Vespucci ka partisipé (routour, 18 jen 1504). Li ka rivé ké sis piti navir é ka koupé 20 000 kental di bwa brézil. Noronha té pasé ké rwè-a di Pòtidjal oun kontra di trwa lannen ki rounouvlab. An 1511, li ka rapòrté atè Lisbonn 5000 tron di bwa brézil ké so nef Bretoa.
  • 20 jen, Liran : lafòs-ya di Murad, soultan dé Ak Koyunlu, né an 1499, sa briga pa Chah Ismaïl atè Hamadan. Murad ké tanté di rézisté à Ismaïl mé ké divèt réfijyé so kò à Konstantinòp oprè di soultan Sélim (1524).

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]