1519

Di Wikipédja

Sa paj ka konsèrnen lannen 1519 di kalandriyé julyen.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 5 mars : Hernán Cortés ka débarké o Yucatán (Mègsik). Koumansman di konkèt-a di Lanpir aztèk-a (finisman an 1521).
  • 21 avril : Cortés ka rivè à anplasman-an di Veracruz koté li ka fondé pronmyé létablisman èspagnòl o Mègsik.
  • Avril-jwiyé : Alonso Álvarez di Pineda ka èsploré kot Nò ké Lwès di gòlf di Mègsik jouk Río Pánuco. Li ka rivé atè Veracruz 1e out-a. Nou divèt rounonsé à lèspwa di trouvé roun pasaj bò'd Pasifik-a annan sa réjyon.
  • 15 out : lavil-a di Panama sa fondé pa Èspagnòl-ya di Pedro Arias Dávila.
  • 31 out- 23 sèptanm : Cortés sa viktoryé di rwayom di Tlaxcala don li ka fè so kò roun alyé kont Aztèk-ya.
  • 8 sèptanm : Bâbur ka kité Kaboul pou so ségon kanpagn bò'd Lenn-an (finisman an 1520).
  • 20 sèptanm, Sanlúcar di Barrameda : Koumansman di tour di monn di Ferdinand Magellan ( Magalhães), navigatò pòtidjé o sèrvis di Lèspagn-an (finisman an 1522).

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]