1524

Di Wikipédja

Sa paj ka konsèrnen lannen 1524 di kalandriyé julyen.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 20 févriyé, Johannes Stöffler ka prédi roun ségon délij ké fen di monn akoz di roun alignman di planèt ké di Solé.

Lanmérik[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 11 janvyé, Veracruz : Cristobal de Oli sa charjé pa Cortès di roun èspédisyon atè Londiras. Li ka rouladjé atè La Havane koté Diego Velázquez j'ai ensité li à rébélé so kò kont Cortès.
  • 20 févriyé : Tecún Umán ka mouri an tantan di défann rwayom quiché kont Pedro de Alvarado ké so alyé-ya.
  • 7 mars : pati di Madè 17 janvyé-a, èsploratò floranten-an Giovanni da Verrazano, ki ka vwayajé pou kont-a di François Ie é pou dé armatò di Dieppe, ka èsploré kot-a di Lanmérik di Nò di Kap Fear, an Karolin Nò (7 mars) atè zil-a di Kap-Bréton, an Nouvèl-Lékòs. Li ka dékouvri bè-a di New York ké bouchou-a di flèv Hudson, épi ka rantré atè Dieppe 8 jwiyé-a. Li ka présanti ki Lanmérik di Nò-a ka konstitchwé oun kontinan.
  • 10 mars : dépa di Sen-Domenng di èspédisyon-an di Gil González Dávila pou Nikaragwa. Détounen pa roun tanpèt bò'd kot-ya di Londiras, li ka dékouvri Puerto Caballos (jòdla Puerto Cortés) é ka fondé San Gil de Buena Vista.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]