1531

Di Wikipédja

Sa paj ka konsèrnen lannen 1531 di kalandriyé julyen.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 26 out : pasaj di konmèt di Halley.

Lafrik[chanjé | Chanjé wikikod]

  • Févriyé oben mars : viktwè di Adal asou Létchopi-a atè batay-a d'Antoukyah.
  • 17 jwiyé : monnastè-a di Debra Libanos sa ensandjé pa troup-ya di Adal.
  • 28 òktòb : défèt di rwè Dawit II di Létchopi atè batay-a d'Amba Sel. Ahmed Gragne ka roupran ofansiv-a kont Létchopi-a. An 1531, li ka tchipé Daouaro ké Choa


  • Andrea Doria ka pran Cherchell pa sirpriz pou kont-a di Charles Quint. Li pa pouvé mentni so kò.
  • Mohamed Bandan, oun tiboug d’Omar, frè di Askia Mohammed, ka monté asou tronn-an di Songhaï à lanmò-a di Moussa (finisman an 1537). Géryé kourajé, li ka ataké so kò o rwayom di Kebbi, mé sa briga pa Kanta.


Lanmérik[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 20 janvyé : Francisco Pizarro ka pati di Panama ké 183 wonm ké 36 chouval ki anbarké annan trwa karavèl.
  • Finisman di févriyé, gòlf di Paria : Diego de Ordás ka èsploré kot gwiyannen-an ké Lorénòk-a(1531-1532). 14 avril : ka pousé pa van-yan asou kot-ya di Lékwatò-a, Pizarro ka piyé réjyon-an di Coaque. Li ka rousouvwè dé ranfò à Puerto Viejo (Belalcázar), prè di kap San Lorenz épi asou zil-a di Puna annan bè-a di Guadaquil (Fernand De Soto, ké 100 wonm). Tumbes ka tonbé aprè kenz jou di briga. Pizarro ka anprann ki lanpir enka-a ka soti di roun lagèr sivil opozé Huascar à so dimi-frè Atahualpa, ki ka gouvèlné atè Quito é ka sanblé anpòrté li. Pizarro té pran pa endijenn-yan pou tiboug-ya di Viracocha, mèt di lafoud-a.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]