1539

Di Wikipédja

Sa paj ka konsèrnen lannen 1539 di kalandriyé julyen.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

Lanmérik[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 7 mars : dépa di Culiacán di èspédisyon-an di prèt fransisken Marcos de Niza, ki gidé pa Esteban, ansyen lèsklav di Andres Dorantes douran èspédisyon-an di Narvaez, ki rakonté pa Cabeza de Vaca, an Arizona é o Nouvèl-Mègsik. Li ka dékouvri sa ki li ka pran pou roun dé Sèt sité di Cibola(atchwèl Zuñi, ka an fè roun gro bour o sonmè di roun éperon roché).
  • 27 avril : fondasyon jouridik di Bogota pa Nikolaus Federmann ké Sebastián de Belalcázar.
  • Avril : nonmen lyétnan jénéral di Nouvèl Tolèd (Chili), Pedro de Valdivia ka antrouprann konkèt difisil-a di Chili (1540).
  • 30 mè : èspagnòl-a Hernando de Soto ka débarké à bè-a di Tampa an Florid. Li ka atenn bè-a di Mobile (ògtòb 1540), Bouch-ya di Mississippi (mè 1541), épi ka roumonté bò'd Arkansas ké franj-ya di l’Oklahoma. So soda-ya sa désimé pa lafyèv-ya ké atak-ya dé Endjen. Di Soto ka roubrousé chimen, épi ka mouri an 1542 asou bò'd Misisippi.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]