1542

Di Wikipédja

1542 sa roun lannen koumin ki ka koumansé roun dimanch.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

Lafrik[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 2 févriyé, Létchopi : viktwè dé Pòtidjé asou mouzoulman-yan atè Baçente, annan Tigré-a.
  • 16 avril : batay di Jarte. Pòtidjé-ya ka rivé o sid di Macallé koté li ka routranché so kò divan gro-a dé troup di Grange. An Dé batay o sid di Amba Alagui, 25 mars-a ké 16 avril-a, yé ka débandé mouzoulman-yan, sirpri pa zarm-yan à difé, é ka blésé l’Imâm Ahmed Gragne. Mi-avril, yé ka atenn plenn-an d’Ofala, o sid di lak Achangui, alò ki sézon-an dé lapli ka rivé.
  • Avril : beylerbey-a di Laljèr Hasan Agha ka voyé roun èspédisyon pinitiv kont rwè kabyl-a di Koukou, ki té fourni 2000 wonm à Charles Quint lò di syèj di Laljèr. Sa dannyé ka soumété so kò divan zarm-yan à difé.
  • 28 out : batay di Wofla. Pannan sa tan, Gragne ka roufè so troup-ya é ka adjwenn 900 mouskétèr ké dis kannon ki té rousouvwè di Larabi di pacha dé Tirk di Zébid. Li ka roupran ofansiv-a anvan sézon sèch-a é ka mété Pòtidjé-ya an dérout : Dé san sirvivan ka roupliyé yé kò bò'd Sémien ké renn-an é Patriyarch katolik-a Bermudez. Don Christophe de Gama, ka rété an aryè, sa pri, tòrtiré é tounen an dérizyon anvan di fika dékapité (29 out).

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]