1548

Di Wikipédja

1548 sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun dimanch.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

Lanmérik[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 13 févriyé : kréyasyon di l'audiencia di Guadalajara.
  • 9 avril : vis-rwè di Pérou Pedro de la Gasca (1548-1552) ka afronté Gonzalo Pizarro atè batay-a di Xaquixaguana (en). Pizarro, ki pédi, ka randé so kò o sèrjan-majòr Villavicencio ki ka kondjwi li atè La Gasca. Francisco de Carvajal ké prensipal lyétnan-yan di Pizarro sa kaptiré. Gonzalo Pizarro sa dékapité atè Cuzco, Carjaval sa ékartélé, nèf di yé partizan sa ègzékité.
  • 20 ògtòb : Gasca ki té ranmnen lapè-a, Alonso de Mendoza ka fondé lavil-a o non senbolik di La Paz.
  • 17 désanm, Brézil : rwè-a Jean III di Pòtidjal (João III) nonmen le Pieux, ka désidé di roun progranm di kolonnizasyon-an di nouvèl téritwar. Li ka kréyé roun gouvèlman jénéral di Brézil, ki bazé atè Bahia, ki ka pran an charj pouvwè-a ki konféré présédaman o gran ségnò donnatè, afen di mentni kowézyon-an dé kolonni éparpiyé lon-an dé kot.


  • Dépòrtasyon di marran judaïsan pénitent pòtidjé o Brézil.
  • Révòlt dé nwè atè Sen-Domenng.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]