1550

Di Wikipédja

1550 sa roun lannen ki ka koumansé oun mèrkrédi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • Mars : Étchopyen-yan ka ripòsté o pronmyé agrésyon di soultan d’HararNour-ibn-al-Ouazir. Harar sa sakajé.
  • 1e ògtòb : mongòl-a Altan Khan ka piyé ké ensandjé fobour-ya di Péken. Li ka fòrsé lanprò Ming-an à konkli lapè-a é à rouvri maché frontalyé-ya (1551). Mé lapè-a ka rété enstab, é maché-ya sa rapidman fronmen. Altan ka roupran so raid frontalyé-ya jouk 1570.


  • Rivé di donminiken èspagnòl Gaspard di Santa-Cruz atè Hà Tiên o Kanbòdj.

Lanmérik[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 6 janvyé : fondasyon di Valledupar, an Kolonbi.
  • 22 févriyé : konkistadò èspagnòl-a Pedro de Valdivia ka atenn Bio Bio, annan téritwar-a dé Araucans. Sa-ya ka rougroupé pou fòrmé roun larmé di 4000 wonm ki plasé anba koumannman di toqui Ayavilu, anba enfliyans-a di saj Colocolo. Valdivia ka réyisi à venk yé annan plenn-an d’Andalion gras à so kavalri ké so zarm à difé. Ayavilu sa tchwé ké prizonnyé araucan-yan sa libéré ké lanmen-yan ké non koupé. Valdivia ka antré an Araucani koté li ka fondé plizyò sité ki protéjé pa trwa fòrten, Arauco, Tucapel ké Puren.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]