1554

Di Wikipédja

1554 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 6 janvyé, Maròk : Salah Raïs, beylerbey di Laljèr, ka antré atè Fès é ka rèstoré Wattassid-a Abou Hassoun o détriman dé Saadjen. Li ka anparé so kò osi di Vélez, épi ka rantré atè Laljèr aprè ki li rousouvwè roun fòrt endenmnité (mè).
  • 25 janvyé, Brézil  : fondasyon di São Paulo(alò Piratininga), o sid di Salvador de Bahia, à partir di lakèl Jézwit-ya k'alé antrouprann di èvanjélizé Endjen-yan di entéryò-a di téritwar. Inogirasyon-an di kolèj jézwit di São Paulo pa lipè-ya Manuel da Nóbrega ké José de Anchieta.
  • Févriyé, lagèr d’Arauco : ofansiv dé Araucans o Chili, ki dirijé pa Caupolicán (es), konséyé pa Colocolo ké jenn-an Lautaro. Sis san konbaton di lélit, ki soutni pa dé milyé di logsilyèr, ka maché bò'd Nò-a. Sité-a di Valdivia ka rézisté, mé Concepción divèt kapitchoulé aprè batay-a di Marihueñu (26 févriyé). Francisco de Villagra ka défann kour-a di Bio Bio é Lautaro sa tchwé an tantan di franchi flèv-a (1e avril 1557). Caupolican ka bòrnen alò so kò à défann so frontchèr, é ka lansé tchèk raid èsporadik o nò di Bio Bio.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]