1562

Di Wikipédja

1562 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 6 févriyé : lanprò moghol-a Akbar ka épouzé roun prensès d’Amber pou asiré so kò di lalyans-a dé prens Rajput, ki li ka asosyé larjman o gouvèlman pou mennen so politik di konkèt. Chiite, li ka pratiké oun politik rélijyé ki pli toléran ki so prédésésò-ya.
  • 1e mè-11 jen : huguenots fransé-ya Jean Ribault é René di Goulaine de Laudonnière ka établi roun kolonni o nò di Florid-a, asou Parris Island, ki yé ka batizé Charlesfort (22 mè).
  • 16 mè : Akbar ka fè ègzékité Adam Khan, gouvèlnò di Mâlwa.
  • 13 jen : fondasyon di San Juan (Lajantin).


  • Japon : Matsudaira Takechiyo, fitir-a Tokugawa Ieyasu, ka ralyé Oda Nobunaga aprè défèt-a di so titò-ya Imagawa-ya. Fò di sa api, li ka konkéri rapidman Mikawa ké Tōtōmi, Dé provens ki ka antouré so posésyon-yan, épi ka lansé so kò annan konkèt-a di provens-a di Mino (finisman an 1567).
  • Létchopi : anba dirègsyon-an di luba Harmufa (1562-1570), plizyò group oromo ka atenn lès-a di plato étchopyen é pousé jouk l’Angot, l’Amhara ké Bégameder-a.
  • John Hawkins ka koumansé trèt-a dé nwè ké kolonni èspagnòl-ya dé Lézanti.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]