1575

Di Wikipédja

1575 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • Janvyé, Lenn : Akbar ka fondé oun « kaz d’Adorasyon » (Ibadat Khana (en)) atè Fathpûr-sîkrî, so kapital, ki ouvè pou tout rélijyon-yan.
  • 20 févriyé : rivé di Paulo Dias de Novais an Langola. Pòtidjé-ya ka fondé Luanda, an Langola, pou alimanté an lèsklav plantasyon-yan di Brézil.
  • 28 jen : batay-a di Nagashino ka wè défèt-a di Katsuyori Takeda o Japon. Toyotomi Hideyoshi, lyétnan di Oda Nobunaga, ka ranpòrté roun viktwè ki détèrminan asou klan-an dé Takeda atè Nagashino, ki ka annonsé réyinifikasyon-an di Japon. Atè Nagashino, Nobunaga ka itilizé pou pronmyé fwè-a zarm-yan à difé annan roun gran batay japonnen.
  • 15 jwiyé : pòtidjé-ya sa chasé di Ternate pa prens mouzoulman lokal-ya.
  • 22 ògtòb : fondasyon d'Aguascalientes o Mègsik.

Léròp[chanjé | Chanjé wikikod]

  • Lapès an Léròp : 50 000 viktim, swé kar-a oben tchèra di popilasyon-an, atè Véniz(finisman an 1577). 40 000 viktim ki èstimé atè Messine (finisman an 1578).
  • Famin annan péyi roumen-yan é an Larisi.


  • 8 févriyé : fondasyon di linivèrsité-a di Leyde.
  • 13 févriyé : sak d'Henri III di Lafrans.
  • 15 mars : révòlt popilèr atè Gênes ki mennen pa nouvèl nòb-ya (nobili nuovi) ki alyé o ouvriyé di laswa-a.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]