1581

Di Wikipédja

1581 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 10 out : Akbar ka roupran Kaboul à so dimi-frè Muhammad Hakim é ka nonmen so dimi-sò Bakht-un-Nisa kou gouvèlnò di provens-a.
  • 25 sèptanm : Pedro Sarmiento de Gamboa, ké roun lèskad di 23 véso ki koumandé pa Diego Florez Valdez, ka kité Séville ké roun milyé di moun annan entansyon bouklé-a é fòrtifyé détrwa-a di Magellan é di enstalé roun kolonni. Oun tanpèt ka détrwi plizyò navir é ka blijé ròt-ya à réfijyé so kò an rad di Cadix, ki ka rétardé dépa-a jouk désanm. O larj di Patagonni-a, oun gro tan ka dispèrsé batiman-yan, ki sa chasé di détrwa di Magellan pa van-yan é divèt réfijyé so kò asou kot-ya di Brézil. Florez Valdez ka routounen an Lèspagn, tandi ki Sarmiento de Gamboa ka prézèrvé so kò fas o endijenn é o mové tan é ka jité baz-ya di roun fòrten é di roun kolonni. Pannan so routour an Lèspagn, li sa fè prizonnyé pa Anglé-ya. Pitit kolonni-a, ki aplé Fort-Famine, divèt fika rapatriyé an 1587.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]