1594

Di Wikipédja
Vwayaj di Willem Barents, kart di 1599.

1594 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • Janvyé : sak di Lovêk. Kanbòdj-a ka divini vasal di rwayom syanmwa d’Ayuthia.
  • 14 mè : dépa di Dieppe di Dé armatò di lavil-a, Jacques Riffault ké Charles di Vaux, ki ka abòrdé o Maranhão. An 1612, à laswit-a di rélasyon-an di sa vwayaj, Daniel de la Touche, ségnò di Ravardière, ka koumansé à établi roun kolonni fransé annan zil-a di Maranhão, dézyenm établisman o Brézil.
  • 5 jwiyé-9 ògtòb : kanpagn di Danture. Pòtidjé-ya ka tanté d'achévé yé konkèt-a di Sri Lanka an atakan rwayom-an di Kandy. Yé sa krazé. Rwayom-an ké rété endépandan jouk 1815.
  • 25 out : fondasyon di San Luis (Lajantin).


  • Balouchistan é Makran sa enkòrporé à lanpir moghol-a.

Léròp[chanjé | Chanjé wikikod]

  • Lannen di disettes, di chèrté é di rarté dé blé an Léròp di 1594 à 1597.
  • Gelées atè Valence (Lèspagn). Gelées d’oliviers an Provence é an Toscane.


  • 30 janvyé, Bruxelles : Ernest de Habsbourg ka pran so fongsyon-yan dé Péyi-Ba (finisman an 1595).
  • 19 févriyé : Sigismond III Vasa sa kouronnen rwè di Swèd atè Uppsala ; li ka konfyé à so tonton douk-a Karl ki asisté di séna (20 mars) anvan di rantré an Pològn (14 jwiyé).
  • 22 mars : Henri IV di Lafrans ka antré Pari.
  • 27 avril : Sinan Pacha, ki ka koumandé larmé otoman-an, ka fè boulé rélik-ya di Sen Sava asou plato-a di Vračar prè di Belgrade, an réprésyon di révòlt sèrb-a annan Banat kont Otoman-yan.
  • 7 mè, Valladolid : réyinyon di chapit jénéral di lòrd-a dé Trinitér di Kasti.
  • Jean-Baptiste di Konsèpsyon-an ka réfòrmé lòrd-a é ka fondé Trinitèr-ya ki déchosé.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]