1604

Di Wikipédja

1604 sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun jédi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 18 janvyé : Gaspar de Zúñiga y Acevedo ka ranplasé Luis de Velasco kou vis-rwè di Pérou (finisman an 1606).
  • 8 avril-18 mè : Poitevin Daniel de La Touche de La Ravardière, ki pati di Cancalele 24 janvyé, ka èsploré bouch-ya di Lanmanzonn-an, kot-a di Maranhão ké Lagwiyann. Li sa di routour atè Cancale 15 out-a.
  • 20 mè : rounouvèlman dé kapitchoulasyon ki akòrdé pa lanpir otoman-an atè Lafrans-a anba François Ie. Lafrans-a ka ègzèrsé so protèktora asou Éropéyen-yan ki ka vwayajé annan Lanpir-a (sof Vénisyen ké Anglé).
  • 1e jen : kréyasyon di pronmyé konpagni fransé-a dé Lenn oryantal (1604-1615).
  • 24 jen : royannais Pierre Dugua de Mons ka fondé roun kolonni fransé an Lakadi, asou Zil-a Sainte-Croix. Aprè tchèk tatonnman, kolon-yan ka figsé yé kò an 1605 asou sit-a di Port-Royal (Annapolis).
  • 25 jwiyé : fondatsyon di Konséy dé Lenn o Pòtidjal pa douk-a di Lerma.
  • 24 ògtòb : Za Dengel di Létchopi sa tchwé pa roun révòlt militèr à laswit-a di so konvèrsyon o katolisism.
  • 14 désanm : Sousnéyos sa proklanmen Négus di Létchopi atè Martula Maryam, annan Godjam (finisman di règn an 1632). Oun parti di noblès-a ka raplé Yaqob é roun lagèr di sigsésyon ka koumansé (finisman an 1607).


  • Mongoli : koumansman di règn di Ligdan, khan dé Tchakhars (finisman an 1634).

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]