1615

Di Wikipédja

1615 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 18 janvyé : rivé atè Kean (Tourane, Viêt Nam) di jézwit napoliten Francesco Buzomi, ki akonpagné di pòtidjé Diego Carvalho.
  • 5 févriyé : trété di lapè ki signen atè Gogunda ant prens moghol-a Khurram ké Amar Singh. Mewar ka soumèt so kò à lanpir moghol-a.
  • 6 mars : lanmiral olandé Pieter Both, gouvèlnò jénéral-a dé Lenn néyèrlandé, ka fè nofraj à rotò-a di bè-a di Tonbo (zil Moris).
  • Mè-jen : kanpagn di lété di syèj d'Osaka o Japon.
  • 3 jen : batay di Tennōji.
  • 6 jen : batay di Dōmyōji. Priz di chato d'Osaka pa Tokugawa Ieyasu. Chit di fanmi-a Toyotomi. Koumansman di péryòd-a Tokugawa o Japon.
  • 14 jen : dépa di Texel (Péyi-Ba) di èspédisyon-an di Willem Schouten ké Jacob Le Maire bò'd kap Horn ké Java.
  • 18 sèptanm : rivé atè Swally, prè di Surat, an Lenn, Sir Thomas Roe, anbasadò di Jacques Ie di Langlétè à lakou-a di Jahangir ; li ka randé so kò atè Ajmer 23 désanm-an é ka rankontré lanprò moghol-a, 10 janvyé 1616 (finisman an 1618).


  • Bakufu (gouvèlman japonnen-an) ka rézèrvé so kò drwè-a di akòrdé dé lisans di vwayaj, o so di vermillon.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]