1626

Di Wikipédja

1626 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 19-25 févriyé : léchèk di Nurhachi o syèj di Ningyuan. Ming-yan ka enflijé di lou pèrt o Mandchou ké Nurhachi li-menm sa blésé.
  • 12 mè : Èspagnòl-ya ka débarké atè Keelung o Nò di Taywan. 16 mè-a yé ka rouvandiké sa parti di zil-a pou rwè-a di Lèspagn é ka enstalé fò-a di San-Salvador, épi fò San Domingo atè Tamsui an 1628.
  • 24 mè : Pierre Minuit, pou kont-a di Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn ògsidantal ka achté dé zil di Manhattan o Endjen Lenapes - pou lékivalan-an di 60 floren d'item divèr - é ka fondé Nouvèl-Amsterdam, ki roubatizé New York an 1664.
  • 30 sèptanm : Fondasyon di konpagni-a di Saint-Christophe anba léjid-a di Richelieu pou kolonnizasyon-an di Lézanti-ya(Konpagni dé zil di Lanmérik an 1635).
  • Lachin : lanmò di Nurhachi, rwè dé Mandchou. Roun di so tiboug-ya, Huang Taiji, ka sigsédé li (finisman di règn an 1643).
  • Fondasyon di Salem, o Massachusetts, pa roun sosyété di péchò (Dorchester Company de Cape Ann) ki kondjwi pa Roger Conant.
  • Masak di 2000 endjen karayib atè Bloody Point pa kolon anglé ké fransé. Jénosid dé endjen Kalinago (pèp Karayib) asou zil-a Saint-Christophe.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]