1632

Di Wikipédja

1632 ké roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun jédi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 18 mè : réprésyon di révòlt-a dé jannisèr atè Istanbul pa soultan-an Murad IV, ki ka koumansé so règn pèrsonnèl 29-a.
  • 2 jen : lagèr sivil an Létchopi. Révolté-ya kont rélijyon roumen-an ki enpozé an 1621 sa krazé atè Ouaïna-Dega (Wayna-Dega) pa troup-ya di négus Sousnéyos.
  • 11 jen-10 sèptanm : syèj ké priz d’Hooghly. Pòtidjé-ya d’Hooghly, an Lenn, ki té ka prélvé dé taks asou tabak-a, té ka kaptiré dé timoun pou an fè dé lèsklav é té ka pratiké konvèrsyon fòrsé-ya (jézwit) sa défè pa gouvèlnò-a di Bengal.
  • 25 jen (oben 14 jen-an) : Négus-a di Létchopi Sousnéyos ka rétabli rélijyon nasyonnal-a épi ka abdiké an favò di so tiboug Fazilidas (finisman di règn an 1667).


  • Viktwè dé troup Mandchou asou Mongòl-ya. Ligdan divèt anfwi so kò o Qinghai é ka mouri pé aprè, an 1634. So tiboug ké fika égalman venki é ka tchwé pa Mandchou-ya (1635). Plizyò khanat di Mongoli méridjonal-a sa soumèt pa Mandchou-ya, ké trwa khan khalkha, jouk alò rété à léka-a di djopopo, ka voyé dé prézan à lanprò mandchou Huang Taiji.
  • Fondasyon di Iakoutsk an Sibéri.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]