1638

Di Wikipédja

1638 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

Lafrik[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 7 mè : Néyèrlandé-ya ka kolonnizé zil Moris-a.
  • 25 jen : kaptenn-an Alonse Goubert ka pran posésyon di zil-a Diego-Rois (Rodrig). Pronmyé priz di posésyon dé zil Maskarègn pa Lafrans-a.
  • Bò'd 20 jwiyé : Norman-an François Cauche ka abòrdé annan bè-a di Sainte-Luce asou kot-a Sid-Lès di Madagaskar. Li ka èsploré entéryò-a di zil-a pannan kat lannen.


  • Pronmyé létablisman fransé ka figsé an bouchou-a di Sénégal (pwent di Bieurt).
  • Maròk : Mulay Mohammed, chèf dé chorfa Alawites di Tafilalet ka étann so pwisans jouk Laghouat é o anviron di Tlemcen. Mé Tirk-ya à routiré so kò an deçà di Tafna.

Lanmérik[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 14-15 févriyé : Philippe de Lonvilliers de Poincy ka divini lyétnan-jénéral dé zil di Lanmérik pou rwè-a di Lafrans.
  • 26 févriyé : atè Boston, William Pierce kaptenn-an di Desire, ka konstrwi an 1636 atè Marblehead, prè di Salem, ka enpòrté pronmyé kargézon-an di lèsklav di Barbad-a, ki li ka échanjé kont dé lèsklav anmérendjen, tras marké-ya ka établi pronmyé prézans-a di lèsklav nwè o Massachusetts bò'd 1638.
  • 29 mars : fondasyon di Nouvèl-Swèd, kolonni swédwaz asou riv-ya di Delaware.
  • 22 mars : Anne Hutchinson sa banni di kolonni-a di bè-a di Massachusetts pou hérésie. Li ka pati pou Rhode Island.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]