1645

Di Wikipédja

1645 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 14 janvyé : konpagni-a di Nouvèl-Lafrans ka sédé so monnonpòl-a asou fourir-ya pou « kouminoté-a dé zabitan » di Kébèk (akò ki ratifyé 6 mars-a pa lirwè-a Louis XIV).
  • 20 févriyé : Konpagni-a dé zil di Lanmérik ka nonmen Noël Patrocle di Thoisy, gouvèlnò-jénéral di zil Saint-Christophe. Li ka rivé asou plas 25 novanm-an, mé ki roupousé pa de Poincy, gouvèlnò an plas, li ka enstalé so kò an Gwadloup an atandan.
  • 3 out, Brézil : troup olandé-ya sa briga pa ensirjé pòtidjé-ya atè batay-a di Monte das Tabocas. Koumansman di roun lagèr dé Pòtidjé kont Olandé-ya o Pernambouc (finisman an 1654) : Aprè dépa-a di Jean-Maurice de Nassau-Siegen, sitchwasyon-an ka dégradé so kò atè Recife. Difikilté finansyé-an ka agravé so kò. Rébélyon-an, ki dirijé pa André Vidal de Negreiros (pt) ké João Fernandes Vieira (pt), ka éklaté. An out, oun batay ki ranjé sa livrée o mont Tabocas. 19 avril 1648-a, Pòtidjé-ya ka anpòrté atè pronmyé batay-a dé Guararapes (pt)(kolin o nò di Recife) ké 19 févriyé 1649-a ségon-an.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]