1648

Di Wikipédja
15 mè : ratifikasyon di lapè di Münster.

1648 sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mèrkrédi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

Lafrik[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 24 jwiyé : Jean Le Vacher ka divini konsil di Lafrans atè Tinis (1648-1653 ; 1657-1666). Li ka òbténi fondasyon-an di pronmyé chapèl-a ki dèstiné pou kilt piblik, dédjé à Saint Louis.
  • 4 désanm : Étienne de Flacourt, ki nonmen « koumandan jénéral di zil-a di Madagaskar » ka débarké atè Fort-Dauphin.

Lanmérik[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 23 mars : trété di Concordia ant Fransé-ya ké Néyèrlandé-ya asou partaj di Saint-Martin atè Lézanti. Poincy ka voyé 58 kolon fransé ki dirijé pa syò Gentes atè Saint-Barthélemy.
  • 19 avril : pronmyé batay di Guararapes. Pòtidjé-ya ka roupran viktoryézman lofansiv-a o Brézil kont Péyi-Ba.
  • 12 mè : dépa di Rio de Janeiro di roun èspédisyon pòtidjé pou roukonkèt di Langola ki kondjwi pa Salvador de Sá.
  • Mè, Brézil : dépa di São Paulo di èspédisyon-an (bandeiras, razzia di endjen) di Antônio Raposo Tavares o sid di São Paulo é annan atchwèl Rio Grande do Sul jouk Belém (1648-1651).
  • 15 jen, Boston : Margaret Jones sa pronmyé moun-an ki ègziké pou sòrsélri an Lanmérik di Nò.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]