1653

Di Wikipédja

1653 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 15 janvyé : Lozang Gyatso, Ve dalaï-lama(Tibé) ka rankontré lanprò-a Shunzhi atè Péken. Li ka divini gid èspiritchwèl di lanprò-a di Lachin ki ka ofri li an routour so protègsyon tanporèl.
  • 16 janvyé, Brézil : jézwit-a António Vieira ka rivé o Maranhão ké roun lòrd rwayal di afranchi tout Endjen-yan, sa ki ka déchéné soulèvman jénéral-a dé Pòtidjé, osi rélijyé-ya ki pa jézwit.
  • 2 févriyé : fondasyon di lavil-a di New York pa Néyèrlandé-a Peter Stuyvesant, anba non-an di « Nouvèl-Amsterdam ».
  • 18 mè, Batavia : lanmò di Carel Reyniersz. Joan Maetsuycker ka divini gouvèlnò jénéral di Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal (finisman an 1678).
  • 22 sèptanm, Kébèk :Maisonneuve ka rouvini di Lafrans ké 108 soda ki angajé pou défann Montréyal kont Iroquois (« Gran Rékri-A » ).
  • Rivé di Marguerite Bourgeoys o Kanada, ki vini pou ouvri roun lékòl. Li ka marké ki atè Kébèk tout bèt sa si pov ki sa ka fè pitché. À so rivé atè Montréyal 16 novanm-an, li pa ka trouvé di timoun di laj èskolèr akoz di fò mòrtalité enfantil-a.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]