1673

Di Wikipédja
New-York an 1673.

1673 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 4 févriyé : Louis Auguste Bellanger de Lespinay ka rivé atè Pondichéry an Lenn di Sid aprè lotorizasyon-an ki akòrdé o Fransé pa Sher Khân Lodi, gouvèlnò-a di provens-a, di ouvri laba roun kontwè.
  • 6 jen : rounouvèlman dé kapitchoulasyon ant lanpir otoman-an ké Lafrans-a à laswit-a di lanbasad-a di marki di Nointel.
  • 28 out : oun flòt èspagnòl ka anparé so kò di Peñón di Alhucemas.
  • 8 novanm : Colbert ka fondé Konpagni di Sénégal-a.
  • 28 désanm, Lachin : rébélyon di Wu Sangui, vis-rwè di Sichuan é di Yunnan kont pouvwè-a dé Qing é pou rèstorasyon-an dé Ming. Li sa roujwenn pa gouvèlnò-a di Gansu é di Guangdong(révòlt dé trwa feudataires).


  • Dékrè Bunchi Seigen Re ki ka entèrdi mòrsèlman-an dé latè o Japon.

Lanmérik[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 1e janvyé : pronmyé sèrvis pòstal sa ouvè ant New York ké Boston.
  • 18 mars : John Berkeley ka vann so pa di New Jersey à dé Quakers.
  • 17 mè : Fransé-ya Jacques Marquette ké Louis Jolliet ka pati di Fò Michilimakinacet ka èsploré réjyon-an dé gran Lak ké basen-an di Misisipi. Yé ka randé yé kò enpé an deçà di frontchèr atchwèl-a di l’Arkansas é di Lalwizyann koté yé ka pati 17 jwiyé-a pou rantré an Nouvèl-Lafrans.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]