1684

Di Wikipédja
9 janvyé : Tamiz a jélé.

1684 sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun sanmdi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 21 janvyé : entèrdiksyon pa Lafrans-a di kréyé dé rafinri di souk atè Lézanti.
  • 15 févriyé : Langlétè-a ka abandonnen Tanger o Maroken.
  • 24 févriyé : koumansman di révòlt-a di Beckman o Brézil.
  • 25 avril : chouvalyé-a di Tourville ka signen roun trété di lapè pou san lannen ké réjans-a di Laljèr.
  • 10 mé : Pierre-Esprit Radisson, roun kourò dé bwa di Kébèk, ka randé so kò atè Lonn é ka antré o sèrvis dé Anglé di Konpagni-a di Bè-a d'Hudson ; li ka édé yé à anparé yé kò di Pòr Nelson é ka vidé antrépo-ya di fourir anvan di routounen an Langlétè an ògtòb.
  • 4 jwiyé : lanbasad di Laljèr oprè di Louis XIV.
  • 24 jwiyé : dépa di La Rochelle di roun èspédisyon di Cavelier de La Salle bò'd bouchou-a di Misisipi, ki li ka dépasé san wè li, 10 janvyé 1685.
  • 18 sèptanm : lanbasad syanmwa atè Versailles. Narai, rwè di Siam ké so konséyé le Grec Constantin Phaulkon ka solisité lèd fransé-a pou rézisté o tantativ dé Olandé pou monnonpòlizé koumèrs ègstéryò di péyi.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]