1716

Di Wikipédja

1716 sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mèrkrédi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 3 ké 26 févriyé : oun tranmman di latè fè 20 000 vigtim atè Laljèr. Sékous-ya ka douré jouk jen.
  • 8 févriyé : négus-a Yostos di Létchopi sa dépozé pa nòb-ya. David III ka sigsédé li (finisman di règn an 1721). Li ka fè konstrwi atè à Gondar « Pavillon de l’Allégresse ».
  • 5 mars, Lenn : koumansman dé ègzékisyon dé Sikh ki révòlté pa Moghol-ya. Yé chèf Banda Bahadur (en), anprizonnen 7 désanm 1715-a, sa tòrtiré ké ègzékité 9 jen-an. Léta endépandan sikh-a sa krazé pa larmé enpéryal moghol-a.
  • 17 mars : Ippolito Desideri ka atenn Lhassa o Tibé. Li ka séjounen jouk 1721.
  • 1e mè : Fransé-ya ki koumandé pa Louvigny, ka pati di Montréyal ké 225 sòlda ké milisyen ensi ki plizyò Anmérendjen. An Jen-jwiyé, yé ka ataké Renards annan yé téritwar di Wisconsin é ka òbténi roun kapitchoulasyon à la Butte des Morts.
  • 7 jwiyé : fondasyon di Mission Concepcion pa fransisken-yan. Okipasyon pèrmannant di Tègzas pa Èspagnòl-ya.
  • 28 sèptanm, Japon : Yoshimune Tokugawa ka divini shogun (finisman 20 ògtòb 1745-a). Réfòrm Kyōhō.


  • Mongoli : lanpir mandchou-a ka mobilizé khanat-ya dé Khalkha ki ka fourni yé mwayen-yan di transpò ké ravitayman pou lité kon Dzoungar-ya. L’aïmak di Tsetsen khan divèt fourni sis mil chanmon, sala di Touchetou sa mil mouton.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]