1717

Di Wikipédja

1717 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • Janvyé-févriyé : Britannik-ya ka òbténi di lanprò moghol-a Farrukhsiyâr roun dispans dé drwè di douann o Bengal.
  • 27 févriyé-6 mars : Nouvèl-Langlétè sa paralizé pa blizar-a.
  • 27 avril : flibistché anglé-a Samuel Bellamy ka koulé o larj di Kap Cod(Massachusetts) òbò di Whydah Gally.
  • 29 avril : kréyasyon di vis-rwayalté-a di Nouvèl-Grénad (1717-1723), épi kapitennri jénéral-a jouk 1739).
  • 17 mé : prédikasyon-an di kristchannism sa entèrdi an Lachin. Finisman di Misyon jézwit-a an Lachin.
  • Jen-out : oun èspédisyon ris ki dirijé pa Alexandre Bekovitch Tcherkaski ké kat mil wonm di lenfantri ké Dé mil Cosaques, sa roupousé pa khanat-a di Khiva. Bekovitch ké so wonm-yan sa masakré oben vann kou lèsklav.
  • 2 désanm : Dzoungar-ya di Tsewang Rabdan, névé di Galdan, ka anparé so kò di Lhassa. Yé sa dabò wè kou dé libératò, anvan ki yé ka piyé ké détrwi monnastik-ya ki pa gelugpa. Lhazang Khan sa tchwé. Sètchenm-an dalay-lama sa soutrè o Dzoungar pa so papa é ka réfijyé so kò o monnastè di Kumbum, an Amdo o nò-lès di Tibé koté li ka routrouvé so kò « protéjé » pa dinasti-a dé Qing.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]