1740

Di Wikipédja
22 novanm : sèrman di fidélité à Marie-Thérèse

1740 sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun vandrédi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

Lafrik[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 13 mè : asyéjé atè Kairouan, bey-a di Tinis ki ranvèrsé an 1735 Hussein Ie Bey sa kaptiré é décapité asou lòrd di so piti-névé Younès.


  • Ashanti-ya ka atenn kot-a pa konkèt sigsésiv. Opokou Waré, sigsésò d’Osei Toutou détrwi Bono-Mansou (Ghana atchwèl). Koumèrs-a dilò, di nwè di kola ké dé lèsklav ka pèrmèt à roun sivilizasyon briyan di épanoui so kò annan rwayonm Ashanti-a ŕ koté yé vwézen (Agni, Baoulé, Pokou…).
  • Koumansman di règn di Tegbessou, rwè di Dahomey (finisman an 1774).
  • O koumansman di xviiie syèk, soultan-an di Baguirmi té kondjwi plizyò èspédisyon kont Borkou ké Kaouar, mé soultannat-a sa antouré di Dé pwisan rwayonm, Bornou ké Ouaday. An 1740, li divèt roukonnèt so kò vasal di Bornou.

Lanmérik[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 22 févriyé : Pierre Céloron de Blainville, ké roun santenn di sòlda é di milisyen kannandjen ensi ki 200 Anmérendjen ki alyé, ka ataké Chickasaws (bò'd lavil atchwèl-a di Memphis, Tennessee). Sa dannyé ka signen lapè-a.
  • 13 jen - 20 jwiyé : léchèk di syèj di Saint Augustine an Florid pa Britannik-ya.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]