1761

Di Wikipédja
16 désanm : priz di Kolberg.

1761 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.

Évènman[chanjé | Chanjé wikikod]

  • 4 janvyé : dépa di Copenhague di roun èspédisyon dannwa an Larabi (1761-1767), ki roulaté pa Carsten Niebuhr.
  • 14 janvyé : Marat-ya sa krazé atè Pânipat, bò'd Delhi pa Afgan-yan di Timour Shâh.
  • 16 janvyé : Fransé-ya (Lally-Tollendal), aprè dézas-a di Vandavashy, ka kapitchoulé atè Pondichéry, épi ka pédi tout yé posésyon o sid di Lenn-an o profi dé Britannik. Dannyé kontwè-a di Konpagni fransé-a, Mahé, ka tonbé 10 févriyé-a.
  • 12 févriyé : pronmyé trété di Pardo ki ka révizé trété-a di Madrid di 1750 ant Lèspagn-an ké Pòtidjal-a.
  • Avril : rivé atè Tobolsk di jéyograf fransé Chappe d'Auteroche lò di so vwayaj di étid an Sibéri. 6 jen-an li ka òbsèrvé tranzit-a di Vénis.
  • 6 jen : Britannik-ya ka pran Donminik-a à Lafrans-a.
  • Òbsèrvasyon asou 62 lyé diféran dé tranzit di Vénis divan disk solèr-a (1761 ké 1769), ki ka pèrmèt kalkil-a di distans-a ant Latè kè Vénis (149 637 000 km).
  • 23 jen : peshwâ di Marat Balaji Baji Rao ka mouri é so tiboug-ya ka opozé yé kò pou so sigsésyon. Pyès pwisans endjen pa sa an mizour di ègzèrsé roun kèlkonk hégémonie.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Lyen ègstèrn[chanjé | Chanjé wikikod]