Asid ribonikléyik

Di Wikipédja

Asid ribonikléyik (ARN) sa roun molékil byolojik ki prézant koté pratikman tout fika vivan-yan, ké osi koté sèrten virus. ARN-an sa trè pròch chimikman di ADN-an é li sa dayò an jénéral sentétizé annan sélil-ya à partir di roun matris d'ADN don li sa roun kopi. Sélil-ya ka itilizé an partikilyé ARN-an kou roun sipò entèrmédjèr dé jenn pou sentétizé protéyin-yan don yé nou ka benzwen. ARN-an pouvé ranpli di nonbréz ròt fonksyon é an partikilyé entèrvini annan dé réyaksyon chimik métabolism sélilèr.

Chimikman, ARN-an sa roun polimè linéyèr ki konstitchwé di roun anchennman di nikléyotid.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Wè osi[chanjé | Chanjé wikikod]