Itilizatò:Gipigree/Brouyon

Di Wikipédja

"Nègmaron"[chanjé | Chanjé wikikod]

"Nègmaron" ka fè nou sonjé lépòk lèsklavaj. Li ka réprézanté katib ki chapé annan danbwa pou libéré yékò.

So listwè[chanjé | Chanjé wikikod]

Listwè lèsklavaj atè Lagwiyann fransè wè jou an 1656 i bout an 1848. Lèsklavaj annan kolonni fransè fin bat lé 27 avril 1848. Mé sèrten katib pa antann sa dat-a pou libéré yékò. Yé listwè sa listwè " Nègmaron". Mo "maron" ka vini di Lèspagnòl "cimarron" ki lé di roun zannimo ki soti di léta domèstik pou viré léta sovaj. Mo "maron" an kréyòl Lagwiyann lé di chapé. "Nègmaron" lésé bitasyon yan pou chapé annan danbwa. Dipi 1980, moun ka sèrvi mo "Nègmaron" pou palé di "Nègmaron" Sirinàm. "Nègmaron" ka réprézanté rézistans roun katib, so briga pou so libèrté.

So travay[chanjé | Chanjé wikikod]

Pisouvan, "Nègmaron" té ka déplasé an bann byen òrganizé. Pannan kannaval-a, yé ka fè lapolis, pou pèrmèt group touloulou-ya défilé annan lari-a san djopopo. Yé pa ka maché, yé ka kouri. Yé pa ka palé, yé ka rélé. "Nègmaron" ka nwèrsi yékò, moun pè yé.Yé léd. Yé anba lasosyété-a. Tout moun divèt pran kouri divan yé.

So Dèskripsyon[chanjé | Chanjé wikikod]

"Nègmaron" pa toutouni. Yé ka poté roun bando asou yé tèt ké roun kalenmbé ( a roun moso twèl pou mouché businengé ), yé rouj tou lé dé. Pou kouvri tout yékò, yé ka mélanjé dilwil ké charbon pou gen roun bon lapat nwè . Pou tout moun wè yé pis, yé ka machonnen roun wara, a roun frwi "fanmi palmist" , li jonn-oranj. Yé gen osi roukou.