Itilizatò:Raissa973/Brouyon

Di Wikipédja


Zonbi baréyé oben "zonbi" annan lanng kréyol ké "zonbi baré yo " annan kréyòl fransizé a roun pèrsonaj ka enspiré di zonbi[1].

Istwé[chanjé | Chanjé wikikod]

Zonbi baréyo sa dè pèrsonaj di léjanm kréyòl. Yé ka dibout ké soti lannwit pou manjé lèespri moun[2].

Daprè sa lèjann, zonbi ké chèf nèg maron ka senbolizé liberté total ki yé trapé.

Kòrd ki zonbi baréyo ka tchenbé an yé lanmen ka senbolizé Iyannaj zonbi ganyen ké so " quilombolas" annan lanmò.

Mo "zonbi" ka sotidi Lafrik, i ka soti di "nzambi" annan lanng bantu.

I menm sinonim " force suprême" ké tout pouvwa an Angola[3].

Kòstim[chanjé | Chanjé wikikod]

Yé abiyé ké roun konbinézon blan ké sentir (sentou) rouj. Yé tèt maské ké roun fòrm chat. Zonbi baréyo ka défilé an bann é menm ka rèspèkté larél-ya[4]

Rol[chanjé | Chanjé wikikod]

Pannan karnaval yé ka maché an bann ké yè kòrd. A Ké sa kòrd-a ki yé ka maré moun pannan yéka siflé ké fé laronn.

Zonbi baréyo ka fé roun laronn koté yé ka siflé ké chanté "O zonbi baré yo, baréyo" panna, yé ka sasé maré moun.

Zonbi a roun djab ki ka anté kaz moun. A roun lèspri malen ké bokou vizaj. I ka parèt lannwit ké vizaj moun.[5]

Ròt bagaj[chanjé | Chanjé wikikod]

Zonbi baréyo ka fé nou sonjé pèrsonaj nou léjann kréyòl.

Zonbi baréyo a mové lèspri, lò yé ka parét yé di la, a toujou annan roun group èstriktiré san majimakak.[6]

  1. Carnaval de Guyane, le carnaval le plus long du monde
  2. Henri Griffit et Guy Delabergerie, , Editions G. Delabergerie, 1990 (ISBN 2-906262-11-0 et 978-2-906262-11-9, OCLC 25412017, lire en ligne)
  3. Anne Lavergne-Revilliod, , La Réalité, 1988 (ISBN 2-907647-00-8 et 978-2-907647-00-7, OCLC 25789539, lire en ligne)
  4. Isabelle HIDAIR, , Paris, Publibook, 2005, 99 p. (ISBN 274830739-9), p. 148
  5. Monique BLERALD, , Paris, Nestor, 2011, 335 p. (ISBN 978-2-36597-005-1), p. 148
  6. Jean-Louis RABOUIN, , Cayenne, CDDP Guyane, 1998, 48 p.