Kontwòl estatistik

Di Wikipédja

Kontwòl nimerik (angle: kontwòl nimerik, NC), oswa non konplè li yo kontwòl nimerik òdinatè (angle: kontwòl nimerik òdinatè, CNC), se fòm nan zouti D (tankou egzèsis, zouti perçage, tour) ak enprimant 3D pa otomatikman kontwole. yo atravè yon òdinatè Li se yon pwosesis D 'ki opere sou pyès travay la. Lè w suiv enstriksyon ki pwograme ak kòd, yon machin CNC trete yon pyès ki baze sou yon sèten materyèl (tankou metal, plastik, bwa, seramik oswa konpoze) jiskaske li rive nan fòm ou vle satisfè espesifikasyon yo, ak plis presizyon pase manyèl, san yo pa bezwen an. pou yon operatè manyèl.

Yon machin CNC se yon platfòm ki gen plizyè motè ak manyablite egzak ki kontwole pa yon òdinatè dapre enstriksyon pwograme li yo. Enstriksyon pwograme yo ekri epi voye nan yon machin CNC nan fòm lan nan yon pwogram sekans nan kòd kontwòl machin, tankou G-kòd ak M-kòd, ak pwosesis la Lè sa a, kòmanse. Enstriksyon yo ka ekri pa yon moun oswa souvan ak òdinatè-aided graphic-design (CAD) lojisyèl. Ankò, nan ka enprimant 3D ki sèvi ak G-kod, objè a yo dwe enprime "tranche" anvan enstriksyon yo kreye.

Lefèt ke CNC a kontwole manyèlman (lè l sèvi avèk aparèy tankou handwheels oswa levye) oswa mekanikman pa gid modèl prefabrike (kam) se yon gwo amelyorasyon sou lòt machin ki pa enfòmatik. Nan sistèm CNC modèn, konsepsyon ak pwodiksyon yon objè mekanik trè otomatize. Dimansyon mekanik objè a defini lè l sèvi avèk lojisyèl CAD epi answit tradui nan direktiv fabrikasyon ak lojisyèl fabrikasyon asistans òdinatè (CAM) [en]. Direktiv ki kapab lakòz yo konvèti (pa lojisyèl "postprocesseur") nan kòmandman espesifik ki nesesè pou yon machin patikilye pwodwi eleman an ak Lè sa a, chaje nan machin nan CNC. Paske nenpòt eleman yo ka mande pou yo sèvi ak plizyè zouti diferan—perçage, scie, elatriye—machin modèn souvan konbine plizyè zouti nan yon sèl "selil." Lòt konfigirasyon sèvi ak yon kantite machin diferan ak yon kontwolè ekstèn, operatè imen oswa robotik ki deplase eleman nan soti nan machin nan machin. Nan de ka yo, sekans etap ki nesesè pou pwodwi nenpòt objè yo konplètman otomatize epi pwodui objè ki byen matche ak CAD orijinal la.

Avantaj:

  • Ajisteman, mezi, kontwòl, mouvman manyèl, elatriye. Li trè rapid depi pa gen okenn operasyon tan konsome tankou
  • Li fè operasyon presi.
  • Moun ki kalifye yo pa obligatwa.
  • Tanpo travay la toujou wo e menm bagay la tou.
  • Tout kalite konsomasyon yo redwi a yon minimòm.
  • Erè pèsonèl ki te koze pa operatè a minimize.

Dezavantaj:

  • Li mande pou yon plan manifakti detaye.
  • Li mande yon envestisman chè.
  • Enèji konsome pou chak èdtan se wo.
  • Li mande pou itilizasyon ak antretyen metikuleu.
  • Li nesesè pou sèvi ak kouto bon jan kalite ki ka kenbe tèt ak gwo vitès koupe.
  • Antretyen peryodik ta dwe fèt regilyèman pa yon ekspè ak moun ki otorize.

Sot pase[chanjé | Chanjé wikikod]

Lide premye machin NC yo soti nan Dezyèm Gè Mondyal la. Li te parèt nan fen Dezyèm Gè Mondyal la, ak lòd alekri Gouvènman Ameriken an nan epòk la, yo nan lòd yo fabrike byen vit pati pou avyon de gè nan US Air Force nan Teyat Pasifik la. Premye machin NC yo te pwodwi kòm rezilta yon etid R&D ansanm pa syantis ak enjenyè nan Parsons Corporation ak Massachusetts Institute of Technology, nonmen pa gouvènman an. NC machin yo, ki pa t ' bezwen ankò apre fen lagè a, yo te wè kounye a kòm yon espwa pou pwodiksyon an mas, ak nan 1952, premye machin NC yo dwe itilize pou faktori a, Cincinnati-Hydrotel, te pwodwi ak reyalize premye a. siksè nan domèn li.

Parsons Corp. ak travay Sikorsky yo[chanjé | Chanjé wikikod]

An 1942, Bill Stout te di Parsons, ansyen chèf konstriksyon avyon Ford Trimotor, ke elikoptè yo t ap "pwochen gwo panse" pou pwodiksyon NC. Li te rele Sikorsky Aircraft pou fè rechèch sou travay posib epi byento li te jwenn yon kontra pou konstwi stringers an bwa pou lam rotor. Nan tan sa a, lam rotor (zèl rotary) yo te fè ak lam fiks, ki fòme ak yon tib asye long ak zo kòt (oswa plis presizyon, zo kòt) Lè sa a, mete sou yo asire fòm nan aerodynamic. Strikers yo pou rotor yo te konstwi apati yon konsepsyon Sikorsky te bay epi yo te voye bay Parsons kòm yon seri 17 pwen ki defini plan yo. Lè sa a, Parsons te oblije 'ranpli' pwen yo ak yon koub franse pou kreye yon deskripsyon. Yo te fè yon aparèy an bwa pou kreye fòm liy deyò a, epi moso bwa ki fòme gwo bout bwa a te mete andedan aparèy la lè yo aplike presyon kòrèk pou pran koub ki apwopriye a. Lè sa a, yon kantite eleman yo te enkòpore nan liy prensipal sa a bay pouvwa.

Apre yo te kòmanse esè pwodiksyon NC nan yon faktori mèb ki te abandone ak ogmantasyon pwodiksyon, youn nan lam yo te echwe, sa ki endike yon pwoblèm ak stringer la Omwen yon pati nan pwoblèm nan parèt te koze pa plas soude yon kolye metal sou stringer la nan metal la. bracket. Te kolòn nan mete andedan gwo bout bwa a pandan konstriksyon, Lè sa a, glise sou pòs la ak soude nan pozisyon ki apwopriye a. Parsons te pwopoze yon nouvo metòd pou atache stringers dirèkteman nan spa a lè l sèvi avèk adezif, ki pa t janm te eseye anvan sou yon konsepsyon avyon.

Etid nan Massachusetts Institute of Technology[chanjé | Chanjé wikikod]

Syantis MIT yo te atache angrenaj nan divès kalite antre volan epi yo te kondwi yo ak chenn roulo ki konekte ak motè, youn pou chak nan twa aks machin nan (X, Y, ak Z). Kontwolè ki asosye a te gen senk kabinèt ki menm gwosè ak frijidè ki ansanm te prèske menm jan ak moulen yo te konekte a. Twa nan kabinèt yo te genyen contrôleur motè, yon kontwolè pou chak motè, pandan de lòt yo te genyen sistèm lekti dijital la.

Kontrèman ak konsepsyon orijinal Parsons Corporation nan kat trou, MIT te itilize estanda sèt-track tep perforation pou antre. Twa nan vias yo te itilize pou kontwole aks diferan nan machin nan, pandan ke lòt kat yo kode enfòmasyon kontwòl divès kalite. Tep la te li nan yon kabinè ki tou loje sis firmwèr ki baze sou relè, de pou chak aks. Avèk chak operasyon li, yo te kopye pwen ki te deja li a nan rejis "pwen demaraj la" epi yo te kopye pwen ki fèk li a nan rejis "pwen fen". Tep la te li kontinyèlman ak nimewo a nan dosye yo ogmante ak chak twou rankontre nan tren kontwòl yo jiskaske enstriksyon "sispann" te rankontre apre perçage kat twou.

Men kèk egzanp sou machin CNC[chanjé | Chanjé wikikod]

CNC machin Eksplikasyon
Freze Li kouri pwogram ki fòme ak nimewo espesifik ak lèt ​​pou deplase file koton nan divès pozisyon ak pwofondè. Anpil ekri nan kòd G. Fonksyon yo enkli: fraisage figi, fraisage zepòl, tapping, perçage, ak kèk menm fè devwa vire. Moulen CNC jodi a ka gen 3 a 6 aks. Pifò kouto fraisage CNC mande pou yo mete zouti a sou oswa ladan l epi yo dwe omwen menm jan ak objè a dwe gen fòm, byenke nouvo machin 3-aks ki pi piti yo te pwodwi tou.
Torna Yon machin ki retire chips nan objè a ak yon kouto fiks pandan objè a yo dwe trete wotasyon alantou aks li yo. Fè koupe rapid ak presi, souvan lè l sèvi avèk zouti ak egzèsis ka ranplase. Li efikas pou pwogram konplèks ki fèt pou fè pati ki pa posib sou tour manyèl. Li gen ladann karakteristik kontwòl ki sanble ak moulen CNC epi li anjeneral ekri nan G-kòd. Li gen yon minimòm de aks (X ak Z), men nouvo modèl yo gen plis aks epi pèmèt D' travay ki pi difisil pou fòme.

Itilizasyon debaz[chanjé | Chanjé wikikod]

Sistèm nan konsiste de yon minimòm de aks (X ak Y) ak yon file koton fiks oswa k ap deplase. Pozisyon platfòm la k ap deplase reyalize atravè stepper kondwi dirèk oswa motè servo oswa yon seri de angrenaj etap yo itilize nan desen ki pi gran pou bay mouvman trè presi. Kontwòl bouk louvri toutotan fòs yo kenbe ti ase ak vitès yo pa twò gwo. Kontwòl bouk fèmen yo estanda pou bay presizyon, vitès ak repetibilite yo mande nan machin komèsyal metal yo. Yon modifikasyon anjeneral enplike mekanis a tout antye ki fèmen nan yon bwat gwo (kòm yon prekosyon sekirite), ak kadna sekirite adisyonèl yo te prezante pou asire operatè a te nan yon anviwònman travay ki an sekirite ak ase distans ak zòn travay la. Anpil nan nouvo sistèm CNC pwodwi jodi a se 100% elektwonikman kontwole.

Pozisyon sistèm kontwòl[chanjé | Chanjé wikikod]

Nan sistèm kontwòl nimerik, pozisyon zouti a defini nan yon seri enstriksyon yo rele 'pwogram pati a'. Kontwòl pozisyon yo akonpli atravè yon bouk louvri oswa yon sistèm bouk fèmen. Nan yon sistèm louvri-bouk, kominikasyon fèt nan yon sèl direksyon: soti nan kontwolè a nan motè a. Nan yon sistèm bouk fèmen, yo bay kontwolè a fidbak pou li ka korije erè nan pozisyon, vitès, ak akselerasyon ki ka rive akòz chanjman nan chaj oswa tanperati. Sistèm bouk louvri yo jeneralman pi bon mache men yo gen pi ba presizyon. Motè stepper yo ka itilize nan tou de kalite sistèm, pandan y ap motè servo ka sèlman itilize nan sistèm fèmen.

Kowòdone katezyen yo[chanjé | Chanjé wikikod]

Tout kòd G & M yo baze sou yon sistèm kowòdone katezyen ki genyen twa dimansyon. Sistèm sa a se yon avyon tipik yo wè souvan lè w ap trase graf nan matematik; Li nesesè pou planifye chemen zouti machin ak nenpòt lòt aksyon ki bezwen rive nan yon kowòdone espesifik. Kowòdone absoli, nan lòt men an, yo jeneralman pi souvan itilize pou machin ak reprezante pwen an (0, 0, 0) nan avyon an. Pwen sa a mete sou materyèl stock la pou yon pwen depa oswa "pozisyon lakay" anvan aktyèl D' kòmanse.

Kontwòl Panel[chanjé | Chanjé wikikod]

Kontwòl nimerik se yon panèl sou ki machin yo kontwole, ki fòme ak anpil kle alfabetik ak nimerik ak yon ekran. Ka simulation operasyon an ka gade sou ekran CRT li yo; Mouvman manyèl, wotasyon tourèl, chanjman aks, file koton sou / koupe ak kòmanse / sispann, sistèm refwadisman sou / koupe, sispann ijans, ogmantasyon / diminye vitès ka fè lè l sèvi avèk kle yo. Sistèm panèl kontwòl yo itilize nan endistri machin yo apeprè jan sa a: Siemens, Fanuc, Heidenhain ak Mazatrol.