Léro

Di Wikipédja

Léro (€) sa lanmonnen di linyon ékonnonmik é monnétèr, ki fòrmen osen di Linyon éropéyen-an ; li sa koumen à dis-nòv Léta manm di Linyon éropéyen-an ki ka fòrmen zonn léro-a.

Kat mikro-Léta (Landò, Monnako, Sen-Maren ké Vatikan) sa égalman otorizé à itilizé léro, ensi ki 2 péy éropéyen ki pa manm, Monnténégro ké Kosovo ki ka itilizé li de facto.

Ròt péy ganyen yé lanmonnen nasyonnal ki lyannen ké léro-a (Bénen, Bosni-Herzégovin, Birkina Faso, Kanmroun, Kap-Vèrt, Konmò, Konngo (Brazzaville), Kot di Livwè, Gabon, Giné ékwatoryal, Giné-Biso, Mali, Nijèr, Nouvèl-Kalédonni, Polinézi fransé, Walis-ké-Foutouna, Répiblik santrafriken, Saw Tonmé-ké-Prensip, Sénégal, Tchad, Togo).

An lizaj anba so fòrm èskriptiral 1é janvyé 1999, li sa mété an sirkilasyon 31 désanm 2001 à minwi anba so fòrm fidisyèr. Li ka sigsédé à l'ECU, « linité-a di kont éropéyen » mété an sèrvis an 1979.

Léro-a sa dézyenm lanmonnen o monn pou montan-an dé tranzagsyon, dèyè dolar anmériken é divan yuan chinwè.

Fongsyonnman[chanjé | Chanjé wikikod]

BCE, ki ka syéjé à Skytower atè Francfort/Main an Lanlmangn, sa charjé di politik monnétèr-a di zonn léro-a.

Léro-a sa jéré pa Labank santral éropéyen-an (LSE) ki ka syéjé atè Frangfò é pa Lérosistenm-an, ki konpozé dé labank santral dé léta di zonn léro-a. Antan ki labank santral endépandan, LSE sa linik enstans ki ganyen pouvwè-a di figsé roun politik monnétèr pou ansanm-an di zonn léro-a. Lérosistenm-an ka partisipé à lenprésyon-an, frap-a ké distribisyon-an dé biyé ké pyès annan tout Léta-ya ki mann ; i ka véyé égalman o bon Fongsyonnman dé sistenm di péyman osen di zonn léro-a.

Pyès ké biyé[chanjé | Chanjé wikikod]

Pyès[chanjé | Chanjé wikikod]

Tout pyès-ya an léro ka posédé roun fas éropéyen ki koumen (1, 2 ké 5 santim : Léròp-a annan monn-an ; 10, 20 ké 50 santim : Léròp kou roun alyans di Léta ; 1 ké 2 léro : Léròp san frontchè) ké roun fas èspésifik o péy émétò (menm bèt pou Monnako, Sen-Maren, Vatikan ké Landò, Léta an linyon monnétèr ké yé vwézen imédja ki sa otorizé à frapé yé pròp pyès).

Oun nouvèl séri di pyès sa frapé dipi finisman 2007 ké roun dékalaj pou lanmonnen italyen-an (ki ka frapé osi pyès-ya di Vatikan é di Sen-Maren). Ki ka kalké yé kò asou pratik-a ki désidé pou biyé-ya di labank, li sa rouprézanté dézòrmè ansanm-an di kontinan éropéyen (manm obeb pa di Linyon), afen d'évité di divèt frapé di nouvèl séri à chak lélarjisman. Frontchè-ya pa ka aparèt òkò.

Biyé[chanjé | Chanjé wikikod]

Biyé-ya, kant à yé, ganyen roun makèt koumen à tout zonn léro-a. Pon, lapòrt ké lafinèt dé biyé ki ka senbolizé louvriti-a di Léròp asou rès-a di monn é dé lyannaj ant pèp-ya.

Listorik[chanjé | Chanjé wikikod]

Pasaj à léro[chanjé | Chanjé wikikod]

Senbòl di léro divan ansyen syèj-a di BCE atè Frangfò-sur-le-Main.
Konstrigsyon ofisyèl-a di senbòl di léro. Djagranm di konstrigsyon di senbòl di léro. ADF ké BCDE ka koupé yé kò an D. BCDE, GH ké IJ sa paralèl. BCDE ka koupé an C vèrtikal ki ka pasé pa A.

Léro-a sa kréyé pa dispozisyon-yan di trété di Maastricht, an 1992. Pou partisipé à lanmonnen inik-a, léta-ya ki manm sa sansé réponn à dé kritèr èstrik tèl ki roun défisit bidjétèr di mwen di 3 % di yé PIB, roun andètman enféryò à 60 % di PIB (2 kritèr ki sa régilyèrman bafwé apré lentrodigsyon di léro-a), oun fèb lenflasyon é dé to di lentérè ki pròch di mwéyenn-an di LE-a. Lò di signatir-a di trété di Maastricht, Rwéyonm-Ini ké Dannmark ka obténi dé lopsyon di rétrè pou pa partisipé à linyon monnétèr-a ki ké anmòrfrézé pa lentrodigsyon di léro-a.

Déba ékonnonmik[chanjé | Chanjé wikikod]

Léro ké lenflasyon[chanjé | Chanjé wikikod]

Pèrsépsyon di lenflasyon[chanjé | Chanjé wikikod]

À pati di lentrodigsyon-an di léro, lenflasyon-an ki té pèrsouvwè atè Lafrans té nétman pli élvé ki lenflasyon réyèl.

Pourtan, lenflasyon annan zonn léro-a pa ogmanté à pati di 2002, dat di lentrodigsyon. Ant 2000 ké 2006, li a flitchwé ant 1,9 ké 2,3 %. An 2003, logmantasyon mwéyen de pri à konsonmasyon-an ki dwèt o baskilman à léro-a ka rouprézanté ki anviron 0,1 à 0,3 % di to nòrmal di lenflasyon di 2,3 % pou lannen an késyon. Ensi, lendis dé pri osen di zonn léro-a rété enféryò à sa-a dé péy éropéyen ki pa entrodjwi lanmonnen koumen-an.

Labank di Lafrans montré ki lentrodigsyon-an di léro prodjwi so kò similtannéman ké roun ros enpòrtan dé pri di limobilyé é dé prodjwi pétrolyé. Dayò, sèrten sègtò (lotèlri, tabak pa lègzanp) konnèt di fò ros di pri dipi lentrodigsyon-an di léro-a.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Wè osi[chanjé | Chanjé wikikod]