Lyèzon chimik

Di Wikipédja

Nou ka aplé lyézon chimik tout enfraksyon ki atraktiv ki ka mentni dé atom à kourt distans. Sa entéraksyon pouvé fika dirèksyonèl kou lyézon ant Dé atom osen di roun molékil, ki pa-dirèksyonèl kou entéraksyon élèkyrostatik-a ki ka mentni yon-yan di roun kristal yonik an kontak. Li pouvé fika fòrt kou Dé présédan lègzanp-ya, oben fèb kou entéraksyon-yan di van der Waals ki sa di natir dipolèr.

Di nonbré modèl ka ègzisté pou dékri sa entéraksyon-yan. Pa lègzanp lyézon chimik-a ant Dé atom osen di roun molékil pouvé fika dékrit ké modèl-a di Lewis oben ké roun modèl kantik, kou téyori-a dé òrbital molékilèr.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Wè osi[chanjé | Chanjé wikikod]