Maladi di Parkinson

Di Wikipédja
Ilistrasyon di atitid jénéral di roun pasyan ki aten di maladi di Parkinson pa WR Gowers.

Maladi di Parkinson, dékrit pa James Parkinson an 1817, sa roun maladi nérolojik kronik déjénérativ (pédi progrésiv dé néronn) ki ka afèkté sistenm nervé santral ki rèsponsab di troub progresif : mouvman ralanti, tranbman, rijidité épi troub kognitif. A ségonn troub nérodéjénératif-a ki pli frékan.

So koz-ya sa mal konnèt. Tablo klinik-a sa konsékans di pédi-a di néronn di locus niger (oben « sibstans nwè ») ké du roun atent dé féso nigro-striyé. Maladi-a ka koumansé abitchwèlman an 45 ké 70 lan. A dezyenm maladi nérodéjénérativ ki pli frékant, aprè maladi d'Alzheimer-a.

Nòt ké référans[chanjé | Chanjé wikikod]

Wè osi[chanjé | Chanjé wikikod]