Pérou

Di Wikipédja

Répiblik di Pérou
República del Perú (es)
Piruw Republika (qu)
Piruw Suyu (ay)

Flag of Peru.svg Escudo de armas del Perú.svg
Peru (orthographic projection).svg
Lanng ofisyèl Èspangnòl, quechua et aymara
Kapital Lima
Siperfisi total 1 285 315 km²
Jantilé Pérouvyen
Popilasyon total 32 280 640 zab. (2017)

Pérou, an fòrm lonng répiblik di Pérou, an èspangnòl Perú ké República del Perú, an quechua Piruw é Piruw Republika é an aymara Piruw é Piruw Suyu, sa roun péy ki sitchwé annan Lwès-a di Lanmérik di Sid. Antouré pa Lékwatò, Lakolonbi, Brézil, Bolivi, Chili ké loséyan Pasifik, li sa trwézyenm pli gran péy-a di sibkontinan pa so sipèrfisi : 1 285 220 km2. Lima, roun vas lè irben di 9 milyon di zabitan, sa kapital-a é pli gran lavil-a di péy. So kapital istorik sa Kouzko, ansyen kapital di lanpir enka.

Sistenm politik atchwèl-a ka roupozé asou Konstitisyon-an di 1993. Dipi 2002, Pérou té divizé an 24 départman ké roun enpòrtan prosésis di désantralizasyon té mété an plas. Parmi so trwè lanng ofisyèl-ya, ki pli palé-a sa èspangnòl-a, swivi di quechua é di l'aymara. Nonm-an di zabitan sa di 31 826 018 an 2017. Pèp-ya ki ka désann dé Enka, ki prensipalman Quechuas ké Aymaras, ki ka rouprézanté group-a ki pli enpòrtan (45 % di popilasyon-an), ki swivi pa métis Éropéyen/Anmérendjen (37 % di popilasyon-an) ké désandan di Éropéyen(15 % di popilasyon-an).

Listwè[modifyé | modifyé wikikod]

Pronmyé sivilizasyon[modifyé | modifyé wikikod]

Éstèl di Raimondi, sivilizasyon Chavín (Ancash, Pérou).

Pronmyé vèstij di prézans di moun té fika dékouvri annan lagròt Pikimachay et dateraient pou kouch-ya ki pli ansyen-yan di 19000 anvan nou lè. Popilasyon-yan sa alò pou laplipa nonmad, ka viv di lachas di kanmélidé é di kéyèt-a é ka abrité so kò annan dé lagròt.

Lendépandans[modifyé | modifyé wikikod]

Proklanmasyon-an di Lendépandans pa jénéral José de San Martín 28 jwiyé 1821 atè Lima.

Ant 1780 ké 1781, vis-rwèyèlté di Pérou ki konnèt pli vyolan lensirègsyon di so listwè. Dirijé parTúpac Amaru II, roun kasif di Kouzko, lensirègsyon té à lorijin-an roun révòlt fiskal, mé tré vit té ka anmòrfrézé so kò an roun mouvman ki té ka rouvandiké lotonnonmi-a di téritwè pa rapò à Kouronn èspangnòl-a.Túpac Amaru té rivé à réyni oun larmé di bò'd 50 000 wonm, ki konpozé majoritèrman di Anmérendjen é di métis. Apré batay, révòlt-a fika krazé di manyen èstrenmman vyolan. 18 mè 1781, José Gabriel Túpac Amaru II té ékartélé é dékapité atè Kouzko, mé li ka divini pannan le xixe syèk roun figi enpòrtan di lalit pou lendépandans-a é di libèrté-a.

Jéyografi[modifyé | modifyé wikikod]

Rélyèf[modifyé | modifyé wikikod]

Kòrdiyèr dé Zann ka marké é ka èstrigtiré péyzaj ké jéyografi di péy. Parmi vòlkan-yan ki enpòrtan, nou ka trouvé Misti ké Ubinas. Huascarán, ki ka élvé so kò à 6 768 mèt, sa pwen kilminan-an di péy annan Kòrdiyèr ògsidantal-a.

Kiltir[modifyé | modifyé wikikod]

Gastronnonmi[modifyé | modifyé wikikod]

Alpaga à lasos di grozéy di Pérou, roun lègzanp évokatò di tchwizin novoanden.

Tchwizin pérouvyen-an sa roumarkab pou so divèrsité an rézon di rich jéyografi di péy, di disponnibilité-a di ressources variées, et de l'alliance de tradisyon kilinèr otogtonn à dé pratik di ròt kontinan. Ensi, an plis dé zapò di kiltir èspangnòl-a, an finisman-an di xixe syèk, dé imigran ki vini di Lachin té ka adapté yé tradisyon kilinèr o gou é o rousours lokal pérouvyen. Ensi ka aparèt tchwizin chifa, ki ka konté roun gran varyété di mè.

Kòd[modifyé | modifyé wikikod]

Pérou gen pou kòd :

  • SP, soulon lis-a dé préfigs dé kòd OACI dé laéropò ;
  • OB, soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf ;
  • OA (kòd ki atchwèlman initilizé), soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf ;
  • PE, soulon lis-a dé kòd entèrnasyonnal dé plak minéralojik ;
  • PE, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy), kòd alpha-2 ;
  • PER, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy), kòd alpha-3 ;
  • PER, soulon lis-a dé kòd péy di CIO ;
  • .pe, soulon lis-a dé donmenn Entèrnèt di pronmyé nivèl ;
  • PE, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-2 ;
  • PER, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-3.

Nòt ké référans[modifyé | modifyé wikikod]

Wè osi[modifyé | modifyé wikikod]


South America (orthographic projection).svg Lanmérik di Sid
LarjantinBoliviBrézilChiliLékwatòGwiyannanLakolonbiLagwiyannLourougwéParagwéPérouSourinanmVénézwéla